OPETH - The Last Will And Testament
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V priebehu pár týždňov sa u mňa zišli tri nahrávky kratšieho formátu, dve z Poľska a jedna domáca. Keďže majú náhodou zhodnú abecednú i štýlovú postupnosť, dostal som nápad priblížiť ich v jednom článku.
DEPOPULATE – Till Man Exists No More (EP)
(vlastné vydanie, 2012)
Minule som spomínal, že v death metale už akosi nepočuť nové kapely s potenciálom vyrovnať sa tým starším a „zaslúžilým“. Proste nuda, šeď, zlé kopírovanie a umelohmotný zvuk. Nesmelý vánok nádeje do budúcnosti však zavial z južného Poľska, konkrétne z Katowíc, hlavného mesta Sliezskeho vojvodstva. Päťčlenná skupina DEPOPULATE (názov zjavne „požičaný“ od kalifornských VILE) tu vznikla v roku 2010 a v máji tohto roku na vlastné náklady debutovala päťskladbovým EP. Na moju veľkú radosť nejde o typický poľský death metal v mantineloch VADER-BEHEMOTH-DEVILYN a mnoho ďalších, ktorý je síce fajn, ale nedá sa žiť iba z neho. DEPOPULATE sa za inšpiráciou pozreli hlavne za oceán, avšak nie len tam. Výsledkom je veľmi presvedčivý brutálny a sympaticky technický death metal, v ktorom mnoho „polámaných“ riffov a nepravidelných pasáží mierne pripomenie aj „djentových praotcov“ MESHUGGAH, ale hlavne ide o kopajúci nárez, koreniaci v žánrových klasikách ako SUFFOCATION alebo DEEDS OF FLESH, s veľmi striedmym využitím modernejších prvkov na spôsob ORIGIN. Hudba je surová, divoká a prepracovaná, v podstate bez využitia slammingu a sekané gitary tu vysoko vedú nad trilkami. Dobrý hlboký growl, živosť, chytľavosť a hutný, pomerne čistý zvuk sú ďalšími kameňmi do mozaiky, na základe ktorej možno mať slušné očakávania, pokiaľ ide o prípadný dlhohrajúci album.
8/10
http://www.myspace.com/depopulateofficial
INFER – Euphory Of Killing (Promo)
(vlastné vydanie, 2012)
Prinajmenšom na česko-slovenskom teritóriu dobre známi Košičania INFER sa dva roky od vydareného tretieho dlhohrajúceho záseku „Sede Vacante Aeternum“ hlásia s novou nahrávkou. Tentokrát ide o trojskladbové promo, vydané na vlastné náklady s cieľom nájsť vydavateľa, ktorý by skupinu s na všeobecné pomery solídnou hudbou posunul o kus ďalej. Skladby „Vengeance“, „When The Light Of Lord Jesus Fades...“ a titulná „Euphory Of Killing“ prinášajú pre INFER typický, väčšinou vysokoobrátkový rúhačský death metal klasického zámorského štýlu, kde vplyvy možno hľadať u spolkov ako ANGELCORPSE, INCANTATION a podobne. Nemilosrdné tempá a agresivita môžu pripomenúť aj škandinávsky black metal 2. polovice 90. rokov – MARDUK alebo DARK FUNERAL, spracovaný ale v deathmetalovom zvuku. Hlboký vokál je takisto typickou výzbrojou kovu smrti. V niektorých harmóniách sa odráža blackmetalová minulosť (debutový album) INFER, na ktorú upomína aj pár škriekavých sprievodných vokálov. Istým oživením, resp. skôr novým prvkom je hojné využitie ťažkých, pomalých a pochmúrnych partov v druhej skladbe,, s atmosférou ako „drakulovka“ na mardukovskom „Heaven Shall Burn...“. Kapelu ťahajú dopredu v prvom rade tradične výborné bicie a kvalitné sóla, zadarilo sa ale celkovo, vrátane zvuku.
7/10
http://www.myspace.com/infer666
INFIDEL – Eviscerate Yourself (EP)
(Old Temple, 2012)
Ak možno o INFER povedať, že hrajú death metal s istými blackmetalovými elementmi, u ďalšej poľskej, zhodou okolností opäť sliezskej bandy so sympatickým názvom INFIDEL je to presne naopak. Veľa napovie už pohľad do bookletu, kde opaintovaná, oklincovaná a oreťazovaná štvorica s obráteným krížom a baraňou lebkou o štýlovom zameraní nenechá na pochybách nikoho. Po deme a debutovom albume z roku 2009 je aktuálne päťskladbové EP z januára tohto roku tretím zásekom do diskografie. Na svoje si prídu milovníci rýchleho, divokého black metalu švédskeho štýlu – DARK FUNERAL, SETHERIAL a spol., s miernym vplyvom death metalu, hlavne v niektorých hlbších vokáloch a pár gitarových postupoch. INFIDEL v prvom rade stavajú na útočnosť a priamočiarosť, nejaké vyslovene komplikované pasáže od nich nečakajte. Slušné, typicky blackmetalové harmónie dotvárajú atmosféru hudby, ktorá má počuteľný potenciál rozbesniť kotol fanúšikov. Asi aj vďaka zľahka živelnému, „živému“ zvuku. Celkovo je to dobre spracovaný odkaz zlatého veku švédskeho black metalu, žiadny veľký objav, ale ani amatérska kravina.
Za Depopulate
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.